Duben 2010

Len tak, Ejuška moja:-)

29. dubna 2010 v 8:56 My favourite
efa
bbb
kop
No je možné ju nemilovať?:-)

Deň 67

22. dubna 2010 v 9:03 Day by day
Včera bol deň bohatý na zážitky:-) bola som v Chrášťanoch, bolo celkom dobre. Potom som mala ísť cvičiť, ale to sa nekonalo, škoda (aj keď sa mi dáko nechcelo- budík 4.30 ma rozsekal:-)), stretla som za jeden deň 2x človeka, ktorého som nakoniec s veľkou hanbou oslovila, veľmi pekné divadlo a večer som padla ako strom do pelíšku. Len na dokreslenie situácie, ten muž, ktorého som oslovila, je Simčin manžel:-) aj Praha vie byť malá:-) dnes musím poskladať dve várky prádla a prezliecť perinky. A potom orbitrek.

Nákupy:-)

19. dubna 2010 v 9:39 Me and myself
Nuž, som len žena:-)

Deň 64

19. dubna 2010 v 8:57 Day by day
Víkend bol v pohode. V sobotu som čítala, orbitrekovala (1.10) a oddychovala. Potrebovala som nazbierať psychické sily, už som to potrebovala. Každý víkend niekde lietam, to že za mnou nikto okrem našich, nechám stranou:-( ale dnes nebudem negatívna:-) včera sme boli so Simčou na Vyšehrade, dopriali sme si magnum. Chodili sme s malými prestávkami od 14.00 do cca. 20.00 a fakt som bola unavená. Kúpila som si krásne balerínky a 2 tričká za pomerne dobré peniažky:-) no včera som sa odtrhla z reťaze a nakupovala:-) čo už. Dnes nás čaká bosu, celkom sa teším aj keď bruško vykazuje nejakú čudnú aktivitu. Uvidíme:-) papae este neviem, v priebehu dňa dopíšem.

Deň 61

16. dubna 2010 v 9:58 Day by day
Dnešná nálada je na bode nula. V práci je toho dosť a do toho budem asi musieť zrušiť výlet do Varov. Doma mám 117 stán Intrastat pre ČR, ktroé by som si mala prejsť, aby som sa v tom aspoň kúsok zorientovala, pretože že jediné, čo o tom viem, že sa to vypĺňa mesačne. Asi. Tak uvidíme. Dnes idem do kina na I love you Phillip Morris. Zajtra skúsim v kľude orbitrek na 50 min. Neviem, či vydržím. Tak zatiaľ papa a krásny víkend:-)

Dovod anety

13. dubna 2010 v 8:59 Me and myself
Asi ste pochopili, že som bola na konzuláte. Smutné miesto, prevoňané voňou sviečok. Pochmúrna atmosféra (prerušovaná nepochopiteľným cvakaním japonských fotoaparátov). No veľmi ma prekvapila reakcia mojho drahého, ktorý ma napadol vetou- bože robíš, ako by si ich poznala. A vtedy som sa veľmi zarazila. Nie som senzáciechtivá osoba, čumil. Naopak sa tragickým miestam vyhýbam, nedívam sa a nechodím sa dívať na nehody. Ale prišlo mi to ľudské zapáliť jednu sviečku, bez toho, aby som tých ľudí poznala. Tak ako som bez racionálneho vysvetlenia poslala 100,- na Haiti, alebo ako bez reptania prispejete na Unicef. Potrebujete poznať ľudí osobne, aby ste boli schopný  poskytnúť pomoc, pár korún, či tichú spomienku? Nemala by sa v nás tú chvíľu ozvať ľudkosť, solidarita, súdržnosť? Bez nároku na odmenu? Pričom odmenou može byť maximálne mizivý dobrý pocit? Skutočne sa z nás vytráca ľudskosť?
PS: kto dočítal tento sentimentálny výlev, ďakujem, ale mala som silnú potrebu:-)

Deň 54

9. dubna 2010 v 15:06 Day by day
Včerajšie divadlo bolo super. Tým, že som nevedela, ako to skončí, som predstavenie hltala až zhasnutia svetla:-) bolo to krásne a zhodou okolností to mám dnes celý deň v hlave. V metre bola jedna pani, ktorá už na pohľad vyzerala, že nie je celkom v poriadku. Ľudí sa pýtala na cestu, no všetci klopili zrak a ignorovali ju. Opýtala sa ma a ja som jej odpovedala. Sadla si ku mne, že či može, že ona zabudne vystúpiť. Aby som jej povedala, že kedy. Nepýtala peniaze, nič nechcela, ani dáko nesmrdela, len bola mimo a ľudia ju odsúdili pohľadom. Sedela pri mne dve zástavky, povedala som jej, kde má vystúpiť, a aby sa opýtala na cestu na informáciách. Uistila som ju, že sa nemusí báť, že jej tam poradia. Nič viac. A v tej súvislosti mám stále na mysli tú hru...." ste tu, lebo ste odlišný od ostatných"... alebo tak nejako. Ako rýchlo vieme odsúdiť ľudí podľa prvého dojmu a pohľadu, a nikdy nevieme, či nie sú zúfalí a nepotrebujú pomoc...
Papanie dnes ok, nákup, večer orbitrekoš a pustím si film Večný svit nepoškvrnej mysle, alebo Sloní muž:-)
Pekný víkend:-)

Emergency:-)

8. dubna 2010 v 11:16 Me and myself
Akurát som zachránila motýľa. Išla som z wc, keď som počula ako v sklade o sklo niečo naráža. A keď som sa pozrela, vidím bojujúceho motýľa. Išla som pre pohár, papier, zobrala som ho a pred dverami uletel. Nestihla som ho ani vyfotiť. Čo už. Hlavne že sa ešte preletí, nie?:-)
motyl

Deň 47

2. dubna 2010 v 9:46 Day by day
Zbalená, Ellinka so mnou v práci a ja natešená domkov a na Božského:-) priznám sa, že ma včerajšie komenty rozhodili. Nebudem ďakovať, v každom prípade na tú stránku pozriem. Banány sa pokúsim vypustiť. Čo sa týka ovocia- je prijateľné jablko a hruška? Dojem i posledné výživy, čo tam mám a na raňajky začnem papať ovsenú kašu. Na desiatu sa pokúsim ovocie (je to ťažké, bo prídem do práce o 8.30, a o 11.00 chodievame na obed, tak je o premáhaní tá desiata, fakt nie som hladná, ale skúsim to). Obedy nechám ako sú. a teraz sváča a večere. Čo mi odporúčate? a v akom časovom odstupe od obeda, ktorý je o 11.00? A teraz ďakujem za rady a komenáre:-) 
K mojej osobke, ťažko prežúvam kritiku, ale keď opadne prvý šok z nej, ale keď opadne, tak sa z nej snažím poučiť:-) takže som otvorená radám, a tipom. S tým, že ako si dorobím robotu, kuknem na tú stránku:-)